Múzeum
oravskej dediny

Dolná Orava je juhozápadná časť regiónu. V stredoveku bola osídľovaná ako prvá, pretože povodie rieky Oravy a jej prítokov poskytovalo pomerne vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo.
Pri zaľudňovaní Uhorska po vpáde mongolských kmeňov sa v 13. storočí začala aj výraznejšia kolonizácia horských oblastí na severe Slovenska. Po roku 1370 sa Orava stala samostatnou župou a jej hlavným mestom bola až do roku 1683 Veličná.
V priebehu 14. storočia získali niektoré obce na Orave mestské privilégiá a stali sa centrom obchodu a remesiel.

Dolnooravský rínok v Múzeu oravskej dediny predstavuje typ vidieckeho mestečka s námestím, ktoré slúžilo ako trhové miesto. Stavby omietané hlinou a bielené vápnom boli pre túto časť regiónu typické. Omietka zlepšovala izolačné vlastnosti domu, no mala aj estetický význam – omietnuté domy pôsobili honosnejšie a pripomínali stavby z pevného materiálu. Domy na rínku predstavujú bývanie rôznych sociálnych skupín - zemanov, roľníkov, remeselníkov, bezzemkov. Ako v každom sídle, aj tu sú hospodárske a technické stavby.

1. Správa múzea - Malatiná

2. Zvonica - Záskalie

3. Zemianska kúria Meškovcov - Vyšný Kubín

4. Dom drobného roľníka (1790) - Žaškov

5. Mangeľ (1802) - Veličná

6. Remeselnícky dom s poschodovou komorou - Veličná

7. Dom želiara - Bziny

8. Sýpky

9. Sýpka (1827) - Srňacie

Väčšina oravských dedín vznikla v 15. a 16. storočí na valaskom práve. Pri zakladaní dedín bola pre jednu usadlosť vymeraná raľa - zem, z ktorej bolo treba zemepánovi odovzdávať určité dávky. V horských podmienkach to boli pásy (asi sto metrov široké a situované kolmo na potok), siahajúce obvykle od potoka po hranicu s druhou dedinou. Na týchto raliach si pozdĺž cesty osadníci postavili prvé domy.
Na raliach postupne pribúdali ďalšie domy, dvory sa zužovali a v priebehu času sa vyvinula hustá ulicová zástavba. S pribúdajúcim počtom domov sa dvory natoľko zužovali, že niekoľko rodín s domami v tesnom susedstve užívalo jeden dvor.
Ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín.

10. Rekonštrukcia hrnčiarskej pece - Trstená

11. Usadlosť stredného roľníka (1870) - Čimhová

12. Dom malého roľníka (1868) - Beňadovo

13. Usadlosť stredného roľníka (1832) - Podbiel

14. Roľnícky dom - Zuberec

15. Plátennícka kúria - Štefanovo

16. Usadlosť zámožného roľníka - Dolná Lehota

17. Usadlosť bývalého šoltýsa - Vasiľovo

18. Usadlosť zámožného roľníka (1923) - Hruštín

19. Kováčska vyhňa - Habovka

20. Šoltýsky dom (1828) - Rabčice

Na svahoch Beskýd na severe regiónu sú roztrúsené samostatné usadlosti postavené pri poslednej kolonizácii Oravy. S rastúcim počtom obyvateľov koncom 17. storočia rástla potreba rozšíriť poľnohospodársku pôdu. Začalo sa hospodáriť na vzdialenejších lokalitách v horských oblastiach. Tam si osadníci začali stavať sezónne obydlia, ktoré sa neskôr stali základom nových sídiel.
Domy s valbovou strechou väčšinou pozostávali z malej obytnej izby, stajne, chlieva a holohumnice, v ktorej bývali cez noc ovce. Polia mal každý okolo svojej usadlosti, pred ňou trávnatú záhradu. Vzhľadom na drsné podnebie sa venovali viac chovu oviec a dobytka ako pestovaniu plodín.

21. Drevorubačsko – pastierska usadlosť (1838) - Oravské Veselé

22. Salašnícka koliba - Zuberec

23. Šoltýsky dom (1813) - Novoť

24. Lisovňa oleja (1849) - Novoť

25. Roľnícka usadlosť (1862) - Oravská Lesná

Kostoly sa v stredoveku stavali na návrší nad dedinou a spravidla boli obklopené cintorínom. Areál kostola s cintorínom býval obohnaný kamennými hradbami s murovanou bránou. Hradby mali v minulosti obrannú funkciu, pretože v kostole nachádzali ľudia útočisko v čase vojnového nebezpečenstva.

26. Márnica - Rabčice

27. Kostol sv. Alžbety Uhorskej - Zábrež

Mlyny patrili k prvým technickým stavbám, ktoré sa v dedine stavali. Vzhľadom na dostatok horskej vody vo väčšine oravských obcí, boli to zariadenia na vodný pohon. Stavali sa obyčajne na dolnom konci dediny. Vodu odrazili z potoka na hornom konci, aby dosiahli potrebný výškový rozdiel vodnej hladiny a privádzali ju k mlynu náhonom. Vykopanie a údržba náhonu boli dosť náročné, takže bolo výhodné, ak sa privádzaná voda mohla využiť aj na ďalšie technické stavby.
Aj v areáli mlyniska v múzeu sú mlyn a valcha poháňané vodou zo spoločného náhona.

29. Mlyn - Novoť

30. Valcha (1820) - Lomná

Počas leta bolo treba nakosiť a usušiť dostatok sena pre domáce zvieratá. Bola to namáhavá práca. Kosili väčšinou muži a začínali skoro ráno, kým ešte bola rosa. Ženy pokosenú trávu rozhadzovali hrabľami alebo vidlami a dvakrát ju bolo treba obrátiť, aby rýchlejšie schla. Lúky boli často na vzdialených a ťažko dostupných miestach. Aby sa ľudia počas kosenia lúk a sušenia sena nemuseli vracať každý deň do dediny, stavali si v blízkosti lúk senníky, chlievy a sezónne obydlia.

28. Sezónne stavby